Žiak, alebo lepšie povedané princ Blázonko sa rozlúčil so svojím učiteľom. Môj mu dal ešte posledné rady na cestu. Odporučil mu, aby rozochvené srdce nechal na hranici kráľovstva a smelo išiel na kráľovský dvor. Múdrej bolo ľúto, že princ odchádza, ale tiež vedela, že to je jeho cesta a preto mu ona nesmie dávať žiadne podmienky a nesmie ho prosiť, aby zostal. Princovi by stačilo maličičičké a tichulilinké: Ostaň!, ale nič také sa neozvalo.
Roztrasené srdce nechal teda na hraniciach kráľovstva a smelo sa vybral do kráľovského hradu. Nebál sa otca - kráľa Blázna, veľmi sa tešil na svoju matku - kráľovnú, ktorá čítala. (Aj keď bol na ňu aj trochu nahnevaný, že vôbec mu nič nepovedala o skutočnom živote.) Bál sa prijatia na kráľovskom dvore, bál sa, že bude opäť ten istý princ Blázonko, bál sa kniežaťa Samka. Pre toto všetko sa poriadne nadýchol pred vstupom do hradu a bežal do siene, kde práve prebiehala kráľovská rada.
Otec Blázon sa začal smiať ako blázon. Keď uvidel syna - v jednom momente sa smial aj plakal. Kráľovskí radcovia bezradne kývali hlavami a nevedeli, čo si majú o tom myslieť. Hneď preto povedali princovi, aby sa ujal vedenia rady a porozprával im, kde bol a čo robil. Princ veľa nepovedal. Iba si vyhrnul rukávy a všetci videli jeho mozole. "Pracoval som", bola jeho odpoveď. "Teraz chcem dať všetko na správnu mieru". A už to aj začalo. Kráľ v záchvate smiechu a sĺz len bezradne vypúlil oči a ešte viac otvoril ústa. Jeho syn mal pevný hlas a vedel rozprávať bez vtipu, s vážnou tvárou. Kráľovská rada zostala ohromená.
Prvá vec, ktorú dal urobiť bolo, že dal zavolať knieža Samka. Ospravedlnil sa mu. (ó, ó, ó - zavzdychala kráľovská rada) Kniža Samko bol z toho vyvedený z miery a chcel odísť. Lenže, toto mu princ nedovolil. Požiadal kráľovskú radu o diplomatický pas pre knieža Samka a poslal ho za svojím bývalím učiteľom. Dal mu odporúčací list a tak knieža sa stal žiakom Moja.
Ďalšiu vec, ktorú urobil, bol poriadok s bratom - princom Blázinkom. Aj toho poslal do sveta, ale bez diplomatického pasu. Princ sa musel živiť prácou. Blázonko sa usmieval. Šťastne usmieval. Chcel naučiť ľudí, ktorých mal najradšej múdrosti, ktorú on sám získal.
Kráľovská rada bola bezradná. Povolali na kráľovský dvor vyhnaného mudrca. Kráľovná prestala čítať, konečne objavila to čo čítala. Teraz však mimo kníh, ale v živote na hrade a pod hradom. Kráľ Blázon sa zatvoril do svojej izby. Keď z nej vyšiel, vymenoval Blázonka za kráľa a on odišiel na dôchodok. Bláznivé kráľovstvo sa začalo meniť na kráľovstvo Pokoja.
