Veľké zmeny sa udiali v Bláznivom kráľovstve. Vlastne, už ani nebolo bláznivé. Začalo sa stávať Pokojným kráľovstvom. Princ Blázonko sa stal kráľom. Druhý princ - princ Blázinko sa vrátil späť a bol najväčším pomocníkom svojmu bratovi pri spravovaní kráľovstva.
Kráľ a kráľovná si užívali dôchodok a možno sa tajne tešili aj na vnúčatá. Preto aj nabádali kráľa Blázonka, aby sa oženil. Blázonkove srdce však bolo stále pri Múdrej. Vedel však, že ona by nemohla byť kráľovnou, lebo už by mu prestala múdro radiť. Stále si spolu písali a mladý kráľ v nej mal tajného poradcu.
Raz ho však prekvapil jeden list, ktorý mu poslal Môj:
"Drahý kráľ Blázonko, tvoj priateľ z detstva - knieža Samko - je veľmi múdry. Ak sa neurazíš, dokonca je šikovnejší a lepší žiak ako ty. Pochopil svoj omyl. Preto sa rozhodol usídliť v našom kráľovstve. Vyhliadol si aj ženu, ktorá mu bude určite dobrou družkou a priateľkou v živote. Ak chceš a tvoje kráľovské povinnosti ti to dovolia, príď na svadbu kniežaťa Samka a Múdrej. Tvoje roztrasené srdce nechaj doma. A ak ťa predsa len veľmi bolí, tak si poplač. Nikomu nepraj zle, ale práve preto, že sú to tvoji najlepší priatelia, praj im len dobro a lásku, ktorou budú zahŕňať i teba, ak im to dovolíš. Osobne si myslím, že v nich budeš mať tých najlepších radcov pre svoje srdce i svoju krajinu. Bratsky ťa objímam. Tvoj učiteľ."
Princ Blázonko si veru aj trošku poplakal, ale vedel, že Môj má pravdu. Múdra sa rozhodla pre knieža Samka a jemu nezostávalo nič iné, len ich oboch prijať do svojho, už aj tak dosť veľkého, srdca.
A tak na pár dní prenechal kráľovstvo svojmu bratovi - princovi Blázinkovi a odišiel na svadbu. Kráľovná a bývalý kráľ boli síce smutní, že táto svadba nie je svadbou ich syna, ale veľmi rýchlo si zvykli, že môžu chodiť do iného kráľovstva a aj tam byť užitoční. Kráľovská rada sa síce bála, že Blázonko bude opäť tým starým Blázonkom a jeho cynický smiech sa začne rozvaľovať po celom hrade, ale veľmi sa mýlili. Kráľ Blázonko po návrate zo svadby mal ešte širšie srdce a omnoho väčšiu náruč pre svojich poddaných.
Kráľ Blázonko sa usmieval. Nie úsmevom blázna, ale úsmevom spokojného človeka.
Takto skončil príbeh, ktorý sa možno odohráva za vašou bytovkou. Stačí len poriadne otvoriť oči. Nič nie je čiernobiele a bieločierne. Stačí sa učiť a hovoriť odpusť. A hlavne je potrebné mať vždy otvorené oči.
