Je utorok ráno a o chvíľu začne prvá prednáška. Cvičenia spočívajú totiž v prednáškach a tichu. Toto sa bohato zalieva osobnými rozhovormi s kňazom, ktorý je vlastne takým psychoterapeutom a usmerňuje myslenie a myšlienky, aby sa zbytočne netúlali. Odmietam tieto rozhovory. Vystačím s knihou. Na izbe bývam sama. Vlastne, každý tu býva sám. Na izbe je len posteľ, skriňa, stôl a stolička. V stole sú knihy a rôzne brožúrky o prežívaní duchovných cvičení. Prebehla som to len tak očami a rýchlo späť zavrela do stola. Čo som nejaký maniak?
Usmievam sa. Čo mám robiť? Stále je mi niečo smiešne. Prednášajúci, ktorý po každej druhej vete povie: „Hmm. Zamyslime sa. Dobre?“ Potom všetci tí mladí okolo mňa, ktorí sa tak smrteľne vážne tvária. A objav! Sú tu aj rybičky! Normálne tu majú akvárium! Asi je to tu kvôli symbolike – všetci máme mlčať ako ryby.
Prvá prednáška začala. Števko sa snaží ako vie. Máme si urobiť jedno cvičenie. Na prednáške sme hovorili o prijatí. Števko to demonštroval na príklade, ako Ježiš umýval nohy apoštolom. Máme skúsiť si predstaviť túto udalosť a následne si nájsť ľudí zo svojho okolia a v mysli umyť nohy týmto ľuďom. Je dôležité nájsť človeka, ktorý najviac ide na nervy. Totiž, ak niečo dokážeme v duchovnom svete, omnoho ľahšie sa to prežíva vo svete reálnom. Ach jaj! Zdá sa mi to hlúpe, ale asi to vyskúšam.
Som asi iná! No, napríklad také umývanie nôh.... Som si predstavovala ľudí, ktorých mám rada a celkom to šlo. Ako náhle som si začala predstavovať protivných ľudí, tak to nešlo. Vedela som si predstaviť ako im nohy umývam, krémujem...ale pobozkať nohy človeku, ktorý je mi odporný...no, nešlo to. Znova a znova sa vraciam ku scéne, ako Ježiš umýval nohy Judášovi. Potom sa vraciam k mojím odporným ľuďom. Nejde to. Nech sa snažím ako viem. Nejde to. Som zo seba znechutená. A vôbec, čo to tu robím? Chcela som si oddýchnuť a nie sa tu zaoberať protivnými ľuďmi, ktorí mi znepríjemňovali posledné vypäté týždne. Beriem do rúk balíček medvedíkov a rýchlo ich so zúrivosťou zhltnem.
Ďalšia prednáška. Teraz je tu iný obraz z evanjelia. Dúfam, že si nebudem musieť nič predstavovať a nikomu umývať a bozkávať nohy. Nezvládnem to! Konečne jeden text, kde sa spomína aj žena. Ide o pomazanie v Betánii. Ježiš sedí pri stole a zrazu k nemu pristúpi nejaká cudzia žena a vyleje mu olej na hlavu. Predstavila som si seba...keby ku mne niekto takto príde a vyleje mi mazľavý olej na hlavu, asi by som nebola v stave toho človeka ešte aj obhajovať pred frfľajúcim osadenstvom. Asi by som dobre vybuchla. A potom, postoj tej ženy. Príde do cudzieho domu, plného cudzích ľudí. Bez slova pristúpi k mužovi, na ktorého vyleje (možno) všetky svoje úspory. Hm...pomazanie za kráľa vyzerala tak isto. Kňaz pomazal kráľovi hlavu voňavým olejom. Hm, táto žena si jednoducho urobila z Ježiša kráľa svojho srdca. Nebála sa zariskovať, investovať do tejto akcie. Prejavila to, čo cítila, že je správne. Mala odvahu ukázať, že jej na tom mužovi záleží. Je to veľmi pekný text! Prečo si niektoré veci uvedomujem až teraz? Zaujímavé, veľmi zaujímavé.
V noci nemôžem zaspať. Tešila som sa, že tu budem mať čas na spanie a keď ten čas mám, tak nespím. Udalosti, o ktorých sme hovorili mi behajú hlavou a ja sa musím ustavične vracať k umývaniu nôh a k žene z Betánie. Do kelu, do kelu, do kelu! Prečo ma to tak zasahuje? Prečo nemôžem spať? Čo ja mám vlastne spoločné s týmito udalosťami. Keď prídem do roboty rozbijem šéfovi hlavu! Urobím to!
Ešte stále nespím... Snorím po izbe a listujem v knihách, ktoré sú v stole. Objavila som Akatist, modlitbu východnej cirkvi. Je to ďakovná modlitba a je veľmi dlhá. Mám čas. Zaujala ma jedna časť: „Bože, ako ťa môžem osláviť? Nepočul som chválospev cherubov, lebo je to iba právo svätých duší. Viem ale, ako ťa velebí príroda. V zime som videl, ako za mesačného svitu celá zem oblečená do bieloskvúceho rúcha trblietala sa diamantmi snehových vločiek a ticho sa modlila k tebe. Videl som, ako sa v tebe radovalo vychádzajúce slnko. Počul som, ako ti zbory vtákov spievali na slávu. Bože, ako ťa ja, malý a slabý, môžem osláviť? Vesmír ťa poslúcha a ja nie! Preto, kým budem žiť, vždy chcem hľadať tvoju lásku, neustále ti chcem ďakovať, modliť sa k tebe a volať...“ Tu som prestala s čítaním. Vyšla som na lavičku pred domom a počúvala noc. Kládla som si nespočetné množstvo otázok a pozerala na hviezdy. Tak toto je tá modlitba?
...
