Poviem pravdu, chrlili sme nápady. Čítanie kníh, vyrábanie prezentácií, ale... Ako do toho zatiahnuť decká v škole, aby ich to bavilo? A tak...
Pri jednej svätej omši v našej školskej kaplnke sme pozvali zástupcu z každej triedy, aby prišiel pred oltár. Žiaci prekvapene pozerali, čo sa ide diať. Učitelia tiež nemali informácie a tak pozorne čakali. Pred oltárom bola pripravená nádoba s 15 listinami.
A tak napätie rástlo - 15 žiakov, 15 farebných listín a losovanie. Každý žiak si vybral jednu listinu z nádoby. Keď všetci vytiahli listiny, tak sa začalo čítať. V zakrútených listinách boli fotografie a životopisy jednotlivých slovenských biskupov. A tak sme si chvíľu pripadali ako na veľkolepej súťaži. Niektorých biskupov žiaci nepoznali, iné mená boli sprevádzané potleskom či pokrikom.
Každá trieda si adoptovala biskupa, ktorého teraz volajú: "Náš!" A niektoré triedy už biskupom aj napísali list, iné triedy súťažia v modlitbe za toho "ich" biskupa. Iné triedy plánujú výlet po stopách "ich" biskupa. Zrazu sa roztrhlo vrece s nápadmi. Deti sa stali dôležitými vo svojich vlastných očiach, lebo pomáhajú svojou troškou niekomu známemu, niekomu dôležitému.
Ja osobne im fandím, aby im to vydržalo čo najdlhšie. A možno z takej "adopcie" vznikne kamarátstvo či priateľstvo. Niekedy nie sú potrebné finančné dary, ale ochota. A tú ochotu ku službe a modlitbe tieto deti ukázali.
