Dostala som zopár koruniek a tak som si išla urobiť radosť. Kto ma pozná vie, že dobrej čokoláde sa nedá odolať a nejak neodmysliteľne aj patrí k sviatku. Nebudem si predsa kupovať bonboniéru. Tá sa nedá nosiť vo vrecku. A ani sa nedá jesť, keď idete po ulici.
Po kúpe čokolády som si len tak prešla obchod. Zastavila som sa aj pri pulte so zmrazenými výrobkami. A koľko mi to spôsobilo radosti. Vidieť klasickú Ruskú zmrzlinu, dobrý nanuk... no proste aj pri zamrznutých výrobkoch to bol teplý pocit okolo srdca. Cítila som sa ako dieťa, ktoré dostane vreckové a hneď ho potrebuje minúť. Zrazu mi však zažiarili oči. Uvidela som polárkový sneh. Pre mňa ako pre dieťa vychované v hlbokom socializme to zrazu evokovalo jeden krém za 3 Kčs, ktorý sa volal Severka. Kuknem..a čo vidím? Moja Severka!!!!!
A tak som si minula peniaze na obľúbenú čokoládu a obľúbenú zmrzlinu. Večer, aby som zavŕšila krásny deň, pozrela som si rozprávku od Andersena.
Milujem detské sviatky. Sú o človeku. Tak ako Vianoce. Zrazu má človek dieťa v duši a túži ním dlho zostať. Zrazu je svet čistejší a krajší. Mať také MDD denne v duši by bolo skvelé.
