Každý týždeň má svoje krásne ale aj tienisté stránky. Deň čo deň mi zvoní budík o 4.45 hod. Je to taký normálny rehoľný čas. Uvedomila som si, že kolegyňa, ktorá učí náboženstvo je ešte pn a tak som vedela už v pondelok, že náročnosť tohto týždňa bude stúpať úmerne k blížiacemu sa víkendu.
Na škole sme pripravovali vstupné testy. Áno, áno...chúďatká deti. A čo my, učitelia? Pripraviť test, napísať test, prekopírovať test (asi 130x), potom ho opraviť. Deti majú iba 45 minút krúžkovať správne odpovede. Pravda je, že je v tom háčik. Musia byť naozaj správne.
Október. To je milý mesiac. Vyzerá to, že prešiel septembrový zhon, ale opak je pravdou. V októbri všetko ešte len začína. A nielen v škole. Vo farnosti je ružencová pobožnosť a tak sa zapájam do farského spoločenstva. Je to pre mňa oddych a spoločenstvo. A keďže mi musí mozog pracovať aj keď sa modlím, vyrátala som, že denne chodí na pobožnosť približne 110 ľudí. Na 16 tisícové mesto to je celkom slušné.
V škole bola ešte porada. To je taká vec, ktorú učitelia nemajú moc v láske, ale všetci ju absolvujú. A ešte bolo aj rodičovské združenie. Výsledky? Asi normálne. Najviac rodičov u prvákov a deviatakov. V ostatných ročníkoch je to asi pre rodičov nezaujímavé. Priemer je tak 7 rodičov na triedu. Žeby nezáujem o vlastné deti?
Skamarátila som sa s Dominikom. Je piatak, najstarší z piatich detí. Vlani prežil rozvod rodičov, teraz sa stará o štyroch mladších súrodencov. Fláka školu, nerobí si domáce úlohy, nestíha si robiť desiatu. V utorok som ho vykričala. Znova nemal žiadne pomôcky, zabudol úlohu. Dnes odovzdal jeden najkrajších slohov z triedy, kde opisoval svojho dedka. Po hodine prišiel porozprávať. Nevie ako si má poradiť so sestrou, ktorá má poruchu učenia.
Siedmaci síce poruchy učenia nemajú diagnostikované, ale poruchy správania by som im vedela napísať. Dnes sme miesto vyučovania mali hodinu slušného správania. Nestihli sme prebrať nové učivo. Do svojich záznamov som si dala poznámku: "Dobrať!!!"
Martin a Julka ma po vyučovaní už nečakali. Asi sa ponáhľali domov. Tak som ešte potriedila na pondelok testy, aby som bola pripravená na veľké písanie. Mysľou mi prebehlo, čo ma čaká celý víkend. Je toho dosť. Ale teším sa. Každý deň ma dosť tajomstiev, ktoré vyrastú a dokážu prekvapiť. Možno ako ten Dominik.
