Aj včera som si vypočula bolesť jedného kňaza. Jeho nadriadený nie je schopný ho vypočuť. Hovorí si svoju pravdu a nechce počuť jeho hlas. Veď načo aj? Je mladý, tak pravdu nemá. Ale nie o tom som chcela.
Rozprávala som so svojou mamou. Modlí sa. Berie veľmi zodpovedne všetko, čo dostala od Boha. Manžela, deti, vnúčatá, súrodencov, opatrovanie manželovej mamy. Fyzicky nevládze sa o všetkých starať a byť pri všetkých, keď to potrebujú. To čo nezvláda rukami, dopĺňa modlitbou. Niekedy jej aj závidím. Asi je to životná skúsenosť. Ja viem, čo je mojím poslaním a predsa tak často behám, lietam, robím "záchrancu", a uniká mi to podstatné - zverenie sa do Božej prozreteľnosti. Všetky bolesti a trápenia, všetok zhon, odporučiť do rúk Tvorcu.
A tak som počas týchto sviatkov hľadala rovnováhu. Rovnováhu medzi prácou a modlitbou, medzi angažovanosťou a strácaním času, medzi prácou a oddychom. Odpoveď som nachádzala aj v životopisoch svätcov. Ján Bosco (pozdravujem všetkých SDB) na sklonku života povedal: "Tak dlho som hľadal rovnováhu, až som ju konečne našiel."
Myšlienky mi zabiehajú do Kene. Mnohé médiá ohlasujú, že je tam aj slovenský kňaz. Jedna súkromná televízia o okomentovala, že nechce poslúchnuť konzulát a opustiť krajinu, druhá sa spýtala jeho predstavených, aby ukázala celú pravdu (aspoň sa snažila). To sú veci, ktoré sa nedajú pochopiť. Logický by bol odchod, zachrániť si vlastný život a tváriť sa ako národný hrdina, ktorému by udelili nejaké to vyznamenanie za pomoc ľuďom v núdzi. Pre misionára je logické ostať, neopustiť ľudí, ktorí sú mu zverení. Ako tá mama, ktorá sa denne veľa modlí. Aj to je rovnováha duchovného stavu. Ostať tam, kde je to potrebné a nie tam, kde si to iní predstavujú.
Počas modlitby myslím na mnohých - na mamu, ktorá sa modlí aj za mňa; na mladého kňaza, ktorý sa trápi pri hľadaní pravdy; na misionára, ktorý chráni život iných, hoci ho to možno bude stať život. A myslím aj na seba. Aby som vedela nájsť rovnováhu a aby mi pri tom nestvrdlo srdce. Aby sa pre mňa ľudia nestali záťažou a modlitba útekom, aby ťažkosti boli posilou a utrpenie novou cestou, aby modlitba bola svetlom na ceste. Aby srdce bolo u Pána a nohy na zemi.
