Dominikovi rodičia sú rozvedení. Otec pracuje v zahraničí, matka s piatimi deťmi sa rozhodla pre priateľa. Desaťročný Dominik je najstarší. Učí sa dobre, ale je veľmi drzí. Keď mi rozprával o rodine, pochopila som, že to je jeho obrana proti svetu.
Na Mikuláša mu kolegyňa urobila balíček. Neveril jej. Neveril v dobro a v dobré skutky, ktoré môže človek urobiť len tak. Bez nároku na vrátenie. Snažil sa veriť. Tipoval, že som to bola ja. Aj mi bolo ľúto, že netrafil.
Mama sa mu vyhráža, že keď nezačne poslúchať, tak pôjde k otcovi. Otec je v Rakúsku a chodí na Slovensko len raz za čas. Chce ísť k otcovi. Na otázku: "Prečo?", povedal, že otec mu viac dovolí a ... otec má peniaze. Mama peniaze nemá. Nechce mu nič dovoliť a, ako som si všimla, z času na čas mu nemá ani čo dať jesť.
Hovorila som s ním o založení účtu otcom a trvalým príkazom na úhradu obedov v školskej jedálni. Nechcel to prijať. Chce peniaze na ruku, aby bol nezávislý. Aby si zohnal peniaze, začal stávkovať. Rozprávali sme o tom, že on je pre ostatných súrodencov náhradou za rodičov, ktorí si ich pohadzujú a zbavujú sa zodpovednosti o ich život. Spomenula som si na film Matka i sestra, kde v rodine drogovej dílerky zoberie najstaršie dieťa zodpovednosť za súrodencov do vlastných rúk. Usmiala som sa. Americký film a skutočnosť.
Dominik je chlapec, ktorý by najradšej utiekol od zodpovednosti. Ale veď má len desať, nik z nás by asi v tomto veku nebol inakší.
