Písmo:
A-
|
A+
Keď som 5. 9. zobrala za ruku synovca a išla ho odprevadiť do primy na osemročnom gymnáziu, zrazu som si uvedomila, že tento detský džavot, búchanie dvier, hrdinské rozprávania detí, zborovňa a ešte tisíc maličkostí, že mi to bude veľmi, veľmi chýbať.
Keď sa nik nedíval, tak mi veru aj slzička potiekla po tváričke. A tak som len bývalým kolegom zapriala požehnaný a krásny nový školský rok. Synovcovi som stisla pevnejšie ruku a vstúpila s ním do triedy, kde čakal mladý profesor, ktorý sa triasol viac ako deti a rodičia.
Zvláštny školský rok, keď nebudem za katedrou. Budem inde. A budem zbierať informácie a viac hľadieť na život, aby som potom vedela odovzdávať ešte lepšie všetko to, čo viem.
