Vlani sa stalo, že ma požiadal o pomoc kamarát pri hľadaní nejakého ubytovania vo Francúzsku. Snažili sme sa a niečo aj pozháňali. Býval mesiac u ľudí, ktorí ho vôbec nepoznali. Zobrali ho ako člena rodiny a jednoducho s nimi žil a učil sa jazyk a spoznával kultúru. Veľa ľudí sa ma pytalo, že čo za ubytovanie zaplatil. Nič. Zobrali ho preto, lebo mu chceli pomôcť, aby sa dobre naučil jazyk.
Jeden známy mi rozprával ako prišiel k zubárovi. Keďže už dlhšie nebol u zubára, doniesol si veľký obsah peňaženky. Aké bolo jeho prekvapenie, keď zubár od neho nezobral peniaze. Vraj, to bola bežná údržba chrupu. Tiež nasledovali otázky, že prečo mu to urobil. Nevedel povedať, nepoznal toho lekára.
Asi je to čudné...nezištná pomoc. Ale predsa sa to deje. Musí sa len veriť v človeka, v jeho dobrotu. Uveriť, že človek môže byť aj dobrý. Ja som to už skúsila a oplatilo sa. Neskúsite aj vy uveriť, že človek dokáže pomôcť človeku aj keď ho nepozná?
