Pamätám si dobre nasvoju pubertu. Mama často hovorila, aby sme si so súrodencami dali inzerát:„Vymením rodičov!“ Samozrejme, že sme ju neposlúchli, ale mysleli sme si svoje.Keď nás nechcela niekam pustiť, keď sme mali presne stanovený čas príchodudomov. Proste 1000 maličkostí, ktoré nás vytáčali a porovnávali sme ich sospolužiakmi, ktorí nezažívali takú, podľa nás, tvrdú ruku. Pohotová odpoveďmaminky na toto porovnávanie vždy bola: „Keď ich mama bude tvojou mamou, tak ajty tak budeš robiť.“
Keď prišlok ostrejšej výmene názorov, jej odpoveď bola: „Keď budeš mať sto rokova ja sto dvadsať, ešte vždy mám právo ťa udrieť, ak to bude potrebné!“ No,jednoducho, s mamkami, mamičkami, maminami, mamami sa nedá hádať. Vždymajú nejakým spôsobom „navrch“.
Pred nedávnom smeoslavovali maminkine okrúhle narodeniny. Nejako mi to nedochádzalo. Naozaj nasvoj vek nevyzerá! Jasné, že sa hlásia choroby a kadečo iné, čomu sahovorí stav primeraný veku, ale aj tak vždy dokáže šokovať svoje okolie. Tesnepred svojimi narodeninami si obula korčule a išla na zimný štadiónkorčuľovať. To, že sa vyzná v moderných hitoch (aspoň na slovenskejúrovni) si už takmer ani nikto nevšíma. Dokáže s vnúčatami držať krok.
Hoci má pre každédieťa, okrem krstného mena aj špeciálne pomenovanie, sama si zaslúži pomenovanie „mama pre všetkých“.Dobre to vyjadril aj kňaz, ktorý jej prišiel gratulovať – vždy má otvorenésrdce a tiež dvere, ktorými môže ktorýkoľvek pútnik kedykoľvek prísť. Vždysa postará o všetkých, ktorí to potrebujú.
Viem, dochádza mito neskoro. Ale mama je super človek. Už sa teším na tú facku, ktorú mi dá, keďbudem mať sto rokov. Ona bude mať stotridsať . Ale aj tak viem, že sa bude celú dobu za mňa modliť. A na to sateším zo všetkého najviac.
