Človek si nevie poradiť. Vyhľadáva samotu, ale tá samota ubližuje. Človek sa zamotáva do nových a nových nezmyselných variácií svojho vlastného ja. Vtedy je dôležité, aby sa našiel človek, ktorý je schopný vyviesť zo zničujúcej samoty a dokáže priviesť späť. Späť k ľuďom, späť k životu.
Nepovedať, že sa to vyrieši samé, neponúkne tisíc ponúk na riešenie. Jednoducho vtiahne späť do života. Občas sa stane, že v samote človek zabudne pozerať na svet. Vtedy je dôležité, aby začal hovoriť, formuloval svoje myšlienky. Aby hovoril o tom, čo je v jeho srdci, v hlave. Aby vyhnal sebaľútosť, zneškodnil pochnúrnosť, ktorá sa mu vynára v hlave a nechce odtiaľ preč.
Je to boj. Boj dobra so zlom. Boj opustenosti so samotou. Boj pýchy s poníženosťou. Boj seba so svojím okolím. Sú vzácni ľudia, ktorí dokážu v takýchto chvíľach nadstaviť uši a počúvajú. Sú vzácni, lebo nehodnotia, lebo zbytocne nefilozofujú nad problémom. Jednoducho počúvajú a čítajú medzi riadkami. Čítajú v ľudskej duši. Svojím počúvaním privádzajú hovoriacieho ku prameňom jeho vlastného života a šťastia.
Keď jedného dňa príde za tebou človek, ktorý bude hovoriť, nemávni nad ním rukou. Jednoducho zabudni naseba a začni počúvať. Možno ho svojím mlčaním privedieš späť k životu. A vtedy pre seba získaš uši, ktoré sú ochotné počúvať a pochopiť.
