Moje svedomie

Prečítala som si zmluvu o výhrade svedomia. Čítal ju niekto? Veľa sa o tom hovorí, veľa sa o tom píše. Nechcem hovoriť o zmluve, chcem hovoriť o svojom vlastnom svedomí.Keď som ešte ako malé dieťa povedala hnusnú nadávku, zobral ma môj otec na rozhovor a vysvetlil mi, že takéto slová on nepoužíva. Ak jeho budem počuť takto rozprávať, môžem aj ja. Nedočkala som sa však nadávok z jeho úst. To bola taká začiatočná formácia svedomia. Neskôr som sa naučila, že používať nadávky znižuje moju vlastnú dôstojnosť a človečenstvo, a jednoducho som ich nepoužívala. Tento postoj sa stal mojím postojom.Takto som sa vypracovala k mnohým postojom. Brala som si príklad od ľudí, ktorí vedeli, že zlo v akejkoľvek forme znižuje ľudskú dôstojnosť. Počula som, ako bolo povedané, že pre pravdu a dobro musí byť človek ochotný aj hlavu si dať rozbiť, ale nemôže poškodiť inému človeku svojím postojom.Mám svoje svedomie. Strážim si ho a formujem podľa skutočného Dobra. Aj ja občas urobím chybu, občas ani mne dobro nejde do krvi a stojí veľa námahy. Prosím, nenúťte má, aby som svoje svedomie a životné hodnoty prekrúcala podľa módy. Dovoľte mi žiť podľa svedomia.