Kláštor je pomenovanie pre miesto kde žijú, pracujú a bývajú sestry alebo bratia rôznych rehoľných inštitútov. Vstup do kláštora je vecou svedomia a dobrovoľného rozhodnutia kandidáta. Doba kandidatúry alebo postulátu trvá viac ako jeden rok. V tomto období sa kandidátka zoznamuje s prácou rehole. V tej dobe je pracujúcou či študujúcou osôbkou, ktorá hľadí na kláštor z "druhej strany." Po určitom období prichádza, aby sa naučila žiť v kláštore podľa určitých pravidiel, ktoré prijíma postupne.
Po tomto období sama povie, či chce vstúpiť do noviciátu. K jej vstupu sa už vyjadrujú aj sestry, či je vhodná do komunity a či zvládne naáročnosť práce v inštitúte. V niektorých kláštoroch prebieha slávnostná obliečka. Vtedy prichádza kandidátka v bielom svadobnom rúchu pred oltár, kde prijíma rehoľný odev a nové rehoľné meno. Jeden z mýtov hovorí, že sestry sa musia ostrihať. Nemusia. Nie je to podmienka a nik im to ani neprikáže.
Obdobie noviciátu je dvojročné. Novicka spoznáva hĺbku rehoľného života, zoznamuje sa s charizmou inštitútu, venuje sa štúdiu a modlitbe. Táto formácia prebieha v ústraní. Menej navštevuje rodičov, menej telefonuje, píše listy. V tomto období sa pripravuje aj na zloženie dočasných sľubov. Počas tohto obdobia samozrejme môže kedykoľvek odísť. Bude to jej rozhodnutie, v ktorom jej nik nebude prekážať.
Zloženie dočasných sľubov - chudoby, čistoty a poslušnosti - je zároveň ukončením noviciátu. Sestra je zaradená do práce v inštitúte alebo pokračuje v štúdiu podľa potreby rehole. Toto obdobie sa nazýva juniorát. Trvá 6-9 rokov. Po jeho ukončení sestra skladá tzv. doživotné sľuby.
Počas formácie sa sestry formujú v kresťanskej morálke, v štúdiu v príslušných odboroch, v komunikácii s ľuďmi. Hlavnou súčasťou života každej rehoľnej sestry je služba iným a modlitba. Sestry nezabúdajú ani na šport, rekreáciu, hranie divadiel. Každá sa ešte venuje aj svojím záľubám. Samozrejme tak, aby neobmedzovala fungovanie svojho inštitútu.
