Prenatálne obdobie začalo počatím. A tiež bolo z Ducha Svätého. Po prvom rozhovore s biskupom nasledovalo množstvo rozhovorov a pohovorov. Nakoniec teda prišlo k počatiu, ktoré trvalo neuveriteľných šesť rokov. Bolo poznačené mnohým. Ťažkosťami, nedostatočnou výživou, ale aj láskou a porozumením. Občas bolo potrebné aj prijať infúziu, aby sa zachránil život dieťaťa. Občas nabádal otec Svet aj k interupcii, ale mamička Cirkev to vydržala a nepodlahla nátlaku.
Narodil sa v Martine. Asi preto, že tam bola vysviacka a všetci, ktorý ho poznali z videnia sa prišli pozrieť. Veď je to v srdci Slovenska a každý to má v podstate blízko. A tak po trojhodinovom úpornom čakaní sme sa dočkali. Prišiel na svet. Trochu roztrasený, červený v lícach. Ešte poriadne nevedel čo sa deje.
Geneticky si to rodičia rozdelili. Presnú polovičku povahy zdedil po mamičke a druhú polovičku povahy po ockovi. Je rovnako svätý ako svetský. Prišiel z takých pomerov, aké mu boli pripravené. A prišiel do takých pomerov, aké tu sú. Je taký istý ako tisíce ľudí okolo neho a predsa je odlišný. Aj on sa mnohému musí učiť, hoci si všetci budú myslieť, že to by už mal vedieť.
Nech sa deje, čo sa deje - ja mu držím palce. A prajem mu, aby mal stále otvorenú náruč pre to, čo prichádza. A nech sa nebojí, že občas padne. Veď sa vždy nájde niekto, kto mu pomôže vstať. A keď bude otec trochu krutý, nech neplače. Otcovia občas bývajú krutí len preto, aby ich deti boli silnejšie osobnosti.
Takže novorodeniatko, KŇAZ, prajem ti štastnú cestu životom.
