A tak počúvam adolescenta, ktorý sedí hneď za mnou. Hovorí chlapcovi vedľa seba, že prázdniny sú vlastne nuda. Nemal doma ani počítačové hry, aj všetky kazety s pornom už videl. Už ho nič nebaví. Kamaráti? Myslím, že tento pojem v ich rozhovore ani nepadol.
A tak som prestala rozmýšľať nad svojimi problémikmi a začala som uvažovať o tejto generácii. Volám ich generácia starčekov. Všetko už prežili, všetko už vedia a nemajú motiváciu k životu. Upadajú vždy viac a viac do bahna ničoty.
Asi preto som si spomenula na film z môjho detstva - Nekonečný príbeh, keď malý chlapec zachraňuje krajinu Fantázia. Táto krajina je pohlcovaná Ničotou. Takto mi pripadal aj rozhovor týchto dvoch chalanov. Tipovala som im tak na 16-17 rokov. Nič. Celý ich život je Nič. Mrazilo ma od hlavy až po päty. Snažila som sa nájsť riešenie. Aspoň možno sama pre seba, aby som vedela reagovať, keď stretnem opäť nejakého znudeného "pubertiaka".
Ešte dnes ma mrazí. A nebude to tou zimou za oknami. Stále rozmýšľam o mladom chlapcovi, ktorého nič neteší a ktorý nemá ani kamarátov. Samotár a starec v zmýšľaní.
