Príčiny, pre ktoré prišiel nie sú až také zaujímavé. Aj veľkí ľudia si musia z času na čas oddýchnuť. Zaujímavejší bol "chaos", ktorý nastal po ozname.
Každá sestra chytila do ruky to, čo bolo po ruke. Vedrá, metly, koberce a zrýchlená frekvencia pohybu po chodbách.
Aj kuchyňa musela zrýchliť tempo, ministrovi asi nedáme na obed granadír. Aj keď...možno by si pochutnal. Ale pre istotu to skúšať nebudeme. Začalo horúčkovité prezeranie kuchárskych kníh, nápad, strieda nápad. Toto - nemáme, toto - nevieme, toto - vyzerá zložite, toto - nestihneme. Postupne sa upúšťa od zložitých receptov, vybralo sa niečo jednoduché.
Sobota je už pokojná, kláštorné chodby sú ako vždy tiché a nestranný pozorovateľ by si ani nevšimol, že má prísť nejaká návšteva. Keď sa na obed otvoria dvere a v nich stojí minister, každá zo sestier hodí len ľahučký úsmev - obyčajný človek.
Ale aj tak je milé sa s takým obyčajným človekom odfotiť.
