Chvíľu sme sa hrali na detektívov. Predstavte si, že vyšetrujete nejaký prípad a svedok vám opíše človeka. Ako by mal ten človek postupovať? Ako slová sú vhodné pri opise? Trápili sme sa so správnymi výrazmi - čo je nízky, čo vysoký, čo plnostíhla a čo chudá.
Základné veci sme pochopili a začali sme sa hrať. Opisovali sme vyšetrovateľovi osoby, ktoré sa nachádzali v triede a ten si už svoju obeť našiel.
Záverečná úloha bola: vyber si nejakú známu osobnosť a skús ju opísať. Jeden so žiakov si vybral mňa. Samozrejme, že som o tom nevedela, a tak ako jemu, som s priliehajúcimi výrazmi radila každému. Na otázku, či by mohli všetci opisovať mňa som len odpovedala, že to je náročný opis, lebo pod habitom nevidieť. Chlapčisko si však poradil. Skúsil domýšľať, čo skrýva habit.
A tak som sa dozvedela, že mám nízku postavu, ale dobre vyšportované telo. Že nemám vysoké čelo, ale husté čierne vlasy. Že mám malé neodstávajúce uši. Že mám pomalú chôdzu (ako manekýnka) a rovné nohy.
Osobne pre mňa to boli veľmi zaujímavé informácie. :-) Večer, keď zhodím habit musím sa poriadne pozrieť do zrkadla.
Uvedomila som si jednu vec. Všetko, čo je zahalené, dáva priestor pre domýšľanie. A tak som dnes nechala deti vyšantiť sa na môj úkor a dovolila som im, nech si povymýšľajú môj opis, ktorý sa so skutočnosťou vôbec nezhoduje. Nevadí. Veď sme sa učili ako sa opisuje.
