Písmo:
A-
|
A+
Je to tak. Njabližší si poviedia, že sa stratávame každý deň. Vôbec ich nenapadne, aby v jeden deň zabrzdili a pozdravili vás iným spôsobom ako to robia denne. Cudzí človek príde, podá ruku, usmeje sa. A to je už veľká vec. Spomenul si. Niekto okolo vás ide dennodenne, má vaše meno dennodenne pred nosom aj so všetkými údajmi a aj tak mu nepríde na rozum, že vám má podať ruku. Potom ho k tomu "dokopete" a cítite sa previnilo, lebo ste to museli povedať. Ach jaj. Teda tak. A...ozaj, dnes ste už zagratulovali človeku, ktorý má sviatok?
