Čo vlastne priniesol máj? Prehry slovenských hokejistov a pobúrenie národa. Slávnosti prvých (posledných) svätých prijímaní, stretnutia, slávenia narodenín, menovanie novej generálnej predstavenej (www.satmarky.sk), choroba, prepracovanosť, stratené ilúzie. Máj je mesiac ako každý iný. Prináša všetko, tak ako život sám. A tak sa nad niektorými vecami zastavím.
Na začiatku mi prišiel list od kamaráta, ktorý žije v Albánsku. Vžíva sa do mentality tamojších ľudí, inak suverén, v tom liste opisoval ako nevládze, ako ho bolia niektoré veci. Na list som neodpísala. Potrebuje čas, vyzrievanie a to musí byť osobné. Napísať recept na život nie je prežitie života. A tak odpoveď presúvam na ďalší mesiac, keď nebude treba odpovedať na "konkrétnosti", ale bude potrebné sa ozvať kamarátovi. To je najpotrebnejšie.
Prvé sväté priímanie mojich tretiakov. Popravde - vytočilo ma. Rodičia mali predstavu o šatočkách a dvd zázname, ja o svätej omši a duchovnom prežívaní. Nevedeli sme sa zosúladiť. Deti boli medzi dvoma kameňmi. Neuhla som a urobila som dobre. Na záver mi väčšina rodičov podalo ruku, niektorí si so mnou potykali. Ale aj tak ma to priviedlo k poznaniu, že zjednodušovať veci sa neoplatí. Ľudia majú radi komplikácie.
Cesta na jedno stretnutie. Nekonala sa. Deň pred som dostala teplotu 38. Hm... zrazu plačete na izbe a viete, že nemáte šancu sa pohnúť. Neuskutočnená návšteva, zmeškané školenie, na ktoré som sa tešila takmer celý rok. Tú pani, ktorá prednášala oznám osobne. Pustila sa do neprebádanej oblasti. Knihu vydala v Čechách (je Moraváčka), na Slovensku taká publikácia neexistuje. Ďalšie zmeškané stretnutie. Po troch preplakaných dňoch som pochopila, že napriek tomu to malo význam. Ešte netuším aký, ale všetko zlé je na niečo dobré. Počas choroby som vypla mobil. Ďalší kamarát z Kyjeva prišiel na Slovensko. Neskontaktovali sme sa...pre môj vypnutý mobil.
Nepochopenie je vec, ktorá bolí najviac. Po týždni bratia antibiotík som dostala otázku, že čo stále robím doma a prečo nechodím do práce, veď vyzerám zdravo. Nevedela som odpovedať. Zo zlosti som preložila niekoľko článkov z češtiny do slovenčiny. Áno, zlosť je výborný hnací motor pre prácu.
A ešte niečo. Prečítala som si klasikov. Stiahla som si z internetu hádam dvadsať diel klasikov - Hollý, Kalinčiak, Štúr, atď. Dobre sa to čítalo. Je dobré sa k niektorým veciam vrátiť. História sa rada opakuje a je dobré sa z nej poučiť. Ľudia pred 150 rokmi mali tie isté problémy ako dnes. Len niektoré veci nazývali inak. Čítali ste už Elenu Ivankovú? Akoby písala dnes, len v archaizmoch. Evita sa môžo schovať, nie je taká vtipná.
Deň zoslania Ducha Svätého. Deň, keď láska a pokoj kráčajú po uliciach a chcú sa pristaviť pri bránach sŕdc. Nuž, záleži opäť na nás samých. Veď zajtra je už jún.
