Kresťanská morálka hovorí o spravodlivosti ako o jednej z čností. Je to vlastnosť človeka dať každému, čo mu patrí. Katechizmus katolíckej cirkvi to konkretizuje: „Spravodlivosť je morálna čnosť, ktorá spočíva v stálej a pevnej vôli dať Bohu a blížnemu to, čo im patrí. Spravodlivosť voči ľuďom robí človeka schopným, aby rešpektoval práva každého a vnášal do ľudských vzťahov súlad, ktorý podporuje primeraný postoj voči ľuďom a voči spoločnému dobru. Spravodlivý človek sa vyznačuje stálou priamosťou svojho myslenia a správnosťou svojho správania voči blížnemu“. Starý zákon o tom hovorí v knihe Levitikus: „Ani chudobnému nenadŕžaj, ani zámožnému nechytaj stranu! Svojho blížneho súď spravodlivo!“ Sv. Pavol sa prihovoril Kolosanom takto: „Páni, dávajte otrokom, čo je spravodlivé a slušné; veď viete, že aj vy máte Pána v nebi“.
Sociálne učenie Cirkvi je založené práve na tomto princípe. A preto Cirkev hovorí o ľudskej práci ako o povinnosti človeka, o práve človeka na hospodárske podnikanie, o spravodlivej mzde. Dokonca nevyplatenie spravodlivej mzdy patrí medzi najväčšie sociálne hriechy. Stratu práce Cirkev označuje ako urážku ľudskej dôstojnosti a je znamením ohrozenia životnej rovnováhy.
Ak učenie Cirkvi je zakotvené aj v zákonoch jednotlivých štátov, človek sa o spravodlivosť nemusí báť. Ak toto učenie chýba a svedomie zákonodarcov sa riadi podľa vlastného zisku, márne môžeme hovoriť o spravodlivosti ako o realite, ktorá by nás obklopovala.
