Pár mesiacov žijem v oblasti, ktorú zatiaľ neobjavili naši mobilní operátori. Televízny signál je taký slabý, že v zlom počasí ani „verejnoprávna“ nefunguje, nie to ešte nejaká súkromná. V čase veľmi dobrého počasia vidíme „duchov“ nejakého kanála, ale ešte sa nám nepodarilo zistiť akého.
Ešteže funguje rádio. Pravda je taká, že aj to počúvam veľmi skromne, takmer vôbec. Čo sa týka internetu – existuje veľmi chabé pripojenie. Písanie článkov z mojej strany je skôr prípad pre detektíva. Článok napíšem rukou, pošlem ho dôveryhodnej osobe a tá ho nahodí na net. Týmto sa ospravedlňujem za to, že sa nezapájam do diskusií. Ani tento spôsob ma však neodradil od písania.
Dedinka jako táto je rajom pre turistov a je určená ľuďom, ktorí potrebujú „vypnúť“ z unaháňaného sveta. Žiť tu je však pre bežných obyvateľov skôr Londonovým Volaním divočiny – nezamestnanosť (ďaleko do mesta, v regióne žiadna práca), alkoholizmus, nekultúrnosť, nechuť alebo skôr neschopnosť meniť veci.
„Komančovia“ to dobre vymysleli. Odstrčili sestry na koniec sveta, nech dožijú ďaleko od civilizácie. Len tie Božie cesty sú nevyspytateľné...
A tak si tu žijeme ako v reality show. Bez spojenia so svetom, uzatvorené a predsa ako povedal sv. Pavol – divadlom pre anjelov i ľudí.
