Sloboda je vlastne výber. A tak každý deň sa dostávam do konfliktu sama so sebou. Musím sa rozhodnúť. Vždy a vo všetkom. Ráno zazvoní budík a ja som hneď v stave pohotovosti rozhodnutia: Vstať či nevstať? A keď vstať, tak hneď alebo až o 5 minút? A rozhodnem sa slobodne. Nik ma v mojom rozhodnutí neobmedzí. A potom práca. Opäť celý deň sa konfrontovať so sebou. Všetky zverené úlohy splním na 100% alebo si nechám niektoré veci naďalší deň? V triede medzi deťmi sa rozkričím, keď ma nahnevajú alebo sa ovládnem? Nik nebude za mňa odpovedať, vždy sa rozhodnem sama.Ak mi pri mojom rozhodovaní pomáha moje svedomie, ktoré si formujem podľa nejakého kódexu, necítim sa tým obmedzená. Jednoducho žijem svoj život podľa toho, ako to cítim. Rozhodujem sa podľa toho. Svedomie má predsa každý človek.A tak v mojom živte sa často dostávam na križovatku rozhodnutí. Denne je ich možno aj okolo tisíc. Neviem, nepočítala som to. Je možné zvoliť si ľahšiu cestu, je možné zvoliť si cestu komplikácií, je možné zvoliť si čosi nepríjemné. Voľba je možná vždy. A to je sloboda. Môžem sa rozhodnúť, aj keď také rozhodnutie môže byť pre mňa ťažkým a najradšej by človek prijal, aby niekto rozhodol miesto neho.Sloboda teda je veľkým darom. Ak neviem použiť dar, stáva sa prekliatím.
