Moju triedu som prepla na sebavýchovu. Fungovali. Vedeli, že sa majú v pravidelných intervaloch hlásiť. Bola som celkom rada, že sa viem so svojou triedou dohodnúť. Stačí zdvihnúť obočie a vedia, čo majú robiť. Mala som o jednu starosť menej.
Jedna z učiteliek pripravila akadémiu, ja som mala na starosti ukážky z filmov s komentárom. Tiež bolo fajn. Po takýchto väčších akciách sme mali sľúbené tvorivé dielne, kde sa žiaci mohli čosi naučiť. Mohli...keby chceli.
Lenže ešte pred začiatkom tvorivých dielní dostali od Rodičovského združenia adventné kalendáre (čokoládové) a mandarínky. Fajn, milý darček. A tak som si zobrala žiakov, ktorí sa prihlásili na moju disciplínu - zdobenie medovníkov. A tu nastal šok.
Maličkí žiaci zdobil, chceli sa niečomu priučiť. Biela poleva po rukách a zalepený celý stôl nebol na závadu. Bolo to také milé. Drobnučké kvietky sa síce zlievali do veľkých bodiek, ale to nevadilo. Nemilým prekvapením pre mňa bolo, keď do triedy vstúpili deviataci a začali ozdobené medovníčky malým deťom brať a jesť. Keď som ich napomenula, len drzo odvrkli a urobili zle ďalšiemu dieťaťu s poznámkou: "Čo vy nám môžte? O rok tu už nebudeme!" Keď som na nich skričala, tak zobrali plné hrste neozdobených medovníkov a utiekli z triedy. Niektorých som stihla vrátiť a na znak toho, že teda sa rozhodli robiť len a len zlo, začali medovníky krušiť v rukách. Jeden deviatak vybral všetku čokoládu z adventného kalendára a prišiel do triedy, kde ju hodil o zem. Všetka sa rozkotúlala po triede. Bola som bezmocná. A väčšina učiteľov tiež.
Nakoľko takéto správanie predvádzali pri viacerých učiteľoch, rozhodli sme sa po vyučovaní zatelefonovať rodičom. Reakcia? Vy z toho narobíte,veď sú v puberte. Jedna mamička to komentovala: "Viete, dala som si mobil na hlasný odposluch a syn stojí vedľa mňa a smeje sa z toho, čo tu rozprávate." Rozhodli sme sa, že budeme stáť takýmto žiakom za zhoršenou známkou zo správania. Jedna mamička sa spýtala: "To im chcete pokaziť život?"
Nie som si istá, či toto niekomu pokazí život. Ale všetci učitelia na škole sme ostali znechutení. Tá nechuť nás asi dlho neprejde. Aj my sme prešli pubertou, ale úmyselne sme neškodili. Toto sa v školách nevyučuje. To sa učí pozorovaním od rodičov.
