Aj deti v škole vedia dobre vytočiť a urobiť taký prešľap, že sa z toho až krúti hlava. Dôležité je však, aby sme vedeli k tomu zaujať stanovisko.
Sv. Don Bosco ako veľký pedagóg hovoril, že je dobré predchádzať trestom. Dodnes donboscovský preventívny systém funguje ako veľká pedagogická príručka pre množstvo vychovávateľov. Aj Komenský bol proti trestom...
ale trestom sa vyhnúť nedá. Dieťa je potrebné potrestať, ak niečo zlé urobí. Dôležité je však vedieť, ako ho potrestať. Určite trest, ktorý začína slovom - nebudeš, nesmieš, máš zaracha, atď nepatrí do kategórie tých najrozumnejších trestov. Podľa môjho názoru je omnoho rozumnejšie dieťaťu dať, pridať nejakú aktivitu, ktorá by mu skôr otvorila oči.
Dať hyperaktívnemu dieťaťu zákaz behať po dvore znamená nechať si podpáliť dom. Ale povedať mu, že má na starosti domáce zvieratá, že sa bude o ne starať, prinúti dieťa robiť nejakú prácu a pritom mu nezostane čas na nejakú hlúposť.
Čo však so šikanovaním, vysmievaním a pod. Znížená známka zo správania je len určitým malým trestom. Zákaz činnosti v rámci školy (nemôžeš aktívne pomáhať v škole, nesmieš pracovať s mladšími spolužiakmi atď) je možno výchovným opatrením, ale opať vedie k nečinnosti a dáva sa podnet k ešte väčšej nude a môže sa čakať, že sa to opäť niekde odrazí.
Nenaučili sme sa v školách, že tresty (okrem znížených známok) môžu a majú byť aktívne. Šikanuješ? Dobre, máš na starosti spolužiaka s poruchami správania sa a zodpovedáš za jeho prípravu na vyučovanie. Vysmievaš sa? Dobre. Tomu, komu sa vysmievaš sa staneš "anjelom strážnym" a budeš na neho dávať pozor a ubrániš ho pred posmechom iných. Robíš si výsmech zo spolužiaka na internete? Dobre. Máš na starosti webovú stránku školy, ktorá je denne kontrolovaná riaditeľom.
Trest nie je zákaz. Trest má byť niečo konštruktívne, čo dieťaťu pomôže zmeniť myslenie.
