A tak sme sa vybrali. Štyria ľudia, ktorí chceli ísť pozrieť decká do tábora a popri tom navštíviť ešte ďalších priateľov. Ranná svätá omša bola samozrejmosťou a keďže sme mali aj diakona, tak sme sa tešili na jeho povzbudivé slová. Bohaté raňajky a bojová porada s plánovaním sa nejako nepredvídane natiahli a tak miesto 8.00 sme štartovali o 9.00 hod.
Na otázku, či berieme do auta aj CD, aby sme po ceste počúvali hudbu, sme sa dohodli, že berieme Andreja, ktorému idú stále ústa, takže CD by sme brali zbytočne. Andrej za prvou zákrutou objavil cukríky a tak sme všetci sledovali ako odbúdajú cukríky z vrecka a ako pribúdajú papieriky z cukríkov na bočnej strane auta. Bol ochotný sa s cukríkmi rozdeliť len na čerpačke, keď nám mladé dámy umyli predné sklo auta. Ako tringelt im dal po jednom cukríku.
Po pár minútach jazdy sme opäť zmenili plán a tak sa rýchlo išlo po jedného známeho a potom už k našim milovaným deťom. Asi im bolo za nami smutno, lebo keď nás uvideli, tak nás vyobjímali. Ledva sme si stihli poprezerať ako bývajú, už pustili CD s výberovou hudbou na špeciálne tance. Najväčšia horúčava dňa a my sme spolu s deťmi tancovali.
Dobre unavení a upotení sme išli do kostola. Peťo, ktorí sa k nám pridal, zaspieval staré kresťanské piesne a my sme počúvali a nechali dušu len tak lietať. Rozlúčili sme sa s deckami a išli k Peťovi. Dostali sme super obed a telefonat, že jeden kamarat v Španielsku nemá peniaze. Tak sme išli rýchlo zháňať bankomat. Slovenská klasika, v tom meste nefungoval a tak sme sadli do auta a bežali do najbližšieho mesta, ktoré sme mali po ceste. Kúpili sme si veľkú zmrzlinu a všetci nás obdivovali. (Skôr zvedavo pozerali po sestričke, čo líže zmrzlinu a prehŕňa sa v hračkách.)
Poslednou zastávkou bolo Tesco. (Slovač sa nezaprie.) Kúpili sme čo sme mali a ešte sme išli pozrieť Slávku. Robí vo fitnesku. Keď som sa tam zjavila, tak asi zťažkli činky všetkým cvičiacim, lebo hneď prestali.Aj mne to bolo trápne a tak som sa otočila k Slávke a vyjedla všetky gumené cukríky, ktoré mala.
Na koniec sme sadli do auta a išli smerom domov. Večerná svätá omša a poklona v kostole boli ozaj dôstojným zavŕšením dňa. Večer som len hovorila ďalšej sesričke, čo sme všetko prežili a na čom všetkom sme sa smiali. Bolo pekné vidieť, ako sa usmieva a teší sa.
Je pekné žiť, modliť sa a mať priateľov. A byť pritom maximálne človekom.
