Ako dovolenkovať v habite? Jednoducho. Stačí mať spolusestry na dobrom mieste. A tak som zavolala do Kežmarku, či majú jedno lôžko voľné. (A keby nemali, tak si zoberiem spacák.) Takže cieľ bol jasný - Hohe Tatra.
Nemám kondičku a tak prvý deň bola prehliadka Tatier - z Kežmarku. Druhý deň som si išla pozrieť Tatry z blízka. Starý Smokovec - Hrebienok - Zamkovského chata - Skalnaté pleso. Už som si myslela, že skončím v Tatrách na Symbolickom cintoríne, ale zaťala som zuby a šľapala som ďalej.
Večer som dostala otázku, či pôjdem aj ďalší deň. Samozrejme, ak sa ráno postavím z postele. Postavila som sa. (Na počudovanie mojich spolusestier i moje vlastné.) A tak ďalší deň trasa Starý Smokovec - Sliezsky dom - Hrebienok. Cítila som sa fajn a ani nohy už toľko neboleli. Až do doby, kým som si nesadla a zrazu som sa nemohla postaviť.
Tretí deň som do Tatier už nešla. Teším sa, že sedím v Kežmarku v Internet café a píšem článok s pohľadom upretým na Tatry. Čaká ma ešte 10 dní voľna. A ja sa teším, že ich prežijem so svojimi neterkami a synovcom.
Uvedomila som si však jednu vec - šľapať po horách je ako cesta k Bohu. Musíš veľa prejsť, aby si došiel k cieľu. A cieľ je niekedy veľmi, veľmi vzdialený. Na ceste však zastať nemožeš, musíš kráčať.
