Po obede nastalo voľno. To sa často nestáva a tak som si do najmenších podrobností naplánovala, čo urobím a čomu sa budem venovať. Ako rehoľná sestra som nezabudla vynechať adoráciu, ktorá tiež patrí k môjmu každodennému životu.
Adorácia ukončená, služby na ďalší týždeň zadelené, poriadok na izbe sa už črtal. Sadla som si k novo objavenej ručnej práci a s chuťou som sa pustila do skladania drôtikov a korálok. S pokojom som si založila discman a započúvala sa do nového CD, ktoré mi v ten deň prišlo.
Zrazu sa rozleteli dvere. Stála v nich Maggi, spolusestra z izby oproti. (Teda moja náprotivná suseda J ) Položila klasické otázky, že čo robím a čo ešte mám na pláne. Začala som tušiť, že niečo bude chcieť. Hovorím si, že nastane koniec môjmu voľnu a mojej novej záľube. A tak som ešte v rýchlosti vymenovávala prácu, ktorú by som v ten deň ešte chcela stihnúť. Maggi popočúvala a potom zrazu povedala, že či nechcem ísť do kostola. Ráno som bola na omši, v ten deň som už neplánovala ísť ešte na ďalšiu a tak som povedala, že pravdepodobne už nepôjdem. Maggi zrazu prevrátila oči, rozhodila rukami a s jej klasickým tónom zahlásila: „Ale poď, pôjdeme dnes zachraňovať duše.“ Ešte chvíľu som rozmýšľala, ale Maggin pohľad, ktorý vôbec nič nehovoril o tom, že chce byť viac zbožná ako ostatné sestry, ma presvedčil o úprimnosti vypovedaného. Do kelu, ona to myslí vážne. Ona ide fakt zachraňovať svet!
Ešte chvíľku som váhala pri skrini, či sa mi vôbec chce prezliekať. Ale to bol už len záblesk. V rýchlosti som sa prezliekla a stlačila kľučku na dverách. Keď som zatvárala dvere, s úsmevom som si povedala, že idem zachraňovať svet.
V ten večer som skutočne spokojne zaspávala. Záchrana sveta chcela len o jeden skutok viac ako som si naplánovala. Záchrana sveta sa skladá z malých skutkov, ktoré urobím z lásky. A úprimne, tak ako Maggi.
