Niekedy sa usmejem. Nemusím odpovedať.Niektoré otázky sú jednoducho povedané len preto, lebo ľudia nevedia ako začať dialóg. Nestretla som sa ešte s nikým, kto by ku mne prišiel z očí do očí a začal mi nadávať preto, že som veriaca. Teda, na mne je to aj vidieť. Skôr som sa stretla s tým, že ľudia sa prišli ku mne vyrozprávať - veriaci i neveriaci, riešili svoje osobné problémy, kde hlavným problémom bola ich osobná bolesť.
Problém je asi v komunikácii. Nemyslím si, že som lepšia ako ostatní ľudia. Nemyslím si, že som neomylná. Nemyslím si, že len môj názor je správny. Problém nastáva v hodnotách.
Nerada diskutujem s kresťanmi, ktorých reči sú sladučké ako košický med, z ktorého ťa bolí brucho už po pár sústach. Rada rozprávam s ľuďmi, ktorí majú čistú hlavu a dokážu počúvať a ja dokážem počúvať zase ich názory. Nemusíme po sebe hneď kričať. Je jasné, že keď rozprávam s fyzikom, ktorý je neveriaci, tak s ním hovorím na inej úrovni ako keď rozprávam s veriacim robotníkom. Každý má právo na svojej výške vedomostí počuť moju pravdu. Ak nie som na takej úrovni (ako ten jadrový fyzik), tak sa snažím hovoriť tak, aby mi rozumel.
Nie, neprežívam vo svojom okolí zázračné obrátenia a po každom rozhovore so mnou, že ľudia pristupujú ku krstu. Rozprávam o hodnotách, ktoré žijem ja. A počúvajúci môže a nemusí so mnou súhlasiť. Ak moje hodnoty určujem podľa Boha, to predsa nemusí nikomu vadiť. Poznám mnohých ateistov, ktorí svoje hodnoty postavili na príklade dobrých (aj veriacich)a ostali ateistami. Chvalabohu, ostali dobrými ľuďmi.
Robíme veľké rozdiely. Skrývame sa za písané slová a zabúdame komunikovať z očí do očí. Za mojím vyjadrením: " Boh je Stvoriteľ", môžem vnímať skutočnosť pekného dňa, vlastného života, dobroty, ktorá sa ku mne počas celého života dostala a dostáva. Niekto za týmto vyjadrením môže vidieť demagógiu a vymývanie mozgov.
V Nemecku a Rakúsku je momentálne veľmi rozšírená otázka, kde sa urobila v kresťanskej výchove chyba, keď počas II. svetovej vojny toľko kresťanov dokázalo zabíjať, vraždiť a nenávidieť. Odpoveď nachádzajú v chybnej výchove, kde hovoria, že kresťania učili dogmu, ale zabudli na reálne hodnoty. Odpoveďou je pedagogika F. Ketta, ktorý robí školenia tzv. celistvej výchovy. Je to metóda, kde dieťa nie je zaťažované vedomosťami, ale celou bytosťou prežíva rôzne hodnoty, ktoré bude celý život používať. Na Slovensku sa táto metóda šíri z nových metodík náboženstva/náboženskej výchovy. A je to ťažké.
Nepýtajte sa ma zbytočne. Hovorte, budem počúvať.
