Cestovanie

Nemám rada prestupovanie z autobusu do autobusu s viac ako polhodinovou prestávkou. Čo už, stalo sa. A tak stojím na autobusovej stanici v jednom veľkom meste (nie je to BA) a pozerám po okoloidúcich a okolostojacich. Mládež sa ponáhľa do školy. Dievčatá sú pink (takmer všetky), chlapci sú asi ovplyvnení Mirom Jarošom. Ako vždy, vymykám sa z normálu. Môj čierno-biely habit vzbudzuje pozornosť. Kupujem si noviny a spokojne čítam. Omyl! Tie noviny nebol dobrý nápad. Pohľady okoloidúcich zamerané na mňa sa zvýšili na trojnásobok. Prijímam väčšinu a tak aj ja podupkávam z nohy na nohu s vakom na pleciach. Občas sa v to ráno na niekoho usmejem. Úsmev dokáže zastaviť ľudí. My sa poznáme? Nie. Tak milo ste sa usmiali, prečo? Idete na ten istý autobus ako ja, ideme rovnakým smerom. Aha. Dovidenia, pekný deň. Pekný...? Ďakujem. Prichádza autobus. Kúpim si lístok a konečne vytiahnem noviny. Ešte raz zdvihnem hlavu. Ľudia v autobuse sa usmievajú. Tak si hovorím, že to nebolo až také zlé s tým prestupovaním a konečne si vychutnám extraligové výsledky.