Aj ja si skracujem cestu. Idem z pošty domov. Môžem ísť aj po pešej zóne, ale dnes sa mi veru nechce obchádzať cez pol mesta. A tak idem pomedzi domy. Vidno, že sa sneh dávno roztopil. Popri asfaltovom chodníku ide aj taký blatový chodník, plný ľudských šľapají. Idem medzi asfaltovým chodníkom a blatovým chodníkom. Mám rada, keď chodím cestami, kadiaľ ešte nikto nešiel. A tak raz pozriem na jeden chodník, raz na druhý.
Rozmýšľam. Človek si vždy vyberá medzi dvomi cestami. Medzi tou dobrou a medzi tou zlou. Niekedy pre nedostatok času, zvolí tú zlú cestu. Možno sa naženie chvíľa času, ale očistenie topánok, úprava šiat atď. uberie čas, ktorý mohol byť venovaný niečomu inému.
Hriech a dobro. Dve reality, ktoré nás v živote stretávajú. Dve cesty, medzi ktorými je možné si vybrať. Voľba je rôzna. Neodsudzujem ľudí so špinavými topánkami, možno skracovali čas, možno mali pre svoju voľbu rôzne dôvody. Asfaltový chodník je možno niečo dlhší, ale bezpečnejší.
A tak si kráčam ranným mestom a idem medzi chodníkmi. Jednou nohou cez blato a druhou cez asfalt. Ale v živote to nie je možné. Byť svätec i hriešnik zároveň. Je potrebné si vybrať. Cesty sú rôzne.
