Včelárom sa človek stane, lebo má rád med. Iný dôvod nepoznám. Asi ťažko sa dá niekto na chov včiel z dôvodu , že má rád ovocné stromy. Ale, možno áno. Ak med nie je pre vás obchodným artiklom, ale pochúťkov, bez ktorej si neviete predstaviť život, tak sa jednoducho necháte aj dopichať včelami, aby ste túto pochúťku získali. Tak ako veľa vecí v živote, je to tiež otázka priorít. Čo dám a čo som schopná(ý) obetovať, aby som získal po čom túžim.
A potom je tu pracovitosť včiel. Žiadna demokracia. Majú peknú monarchiu (teda kráľovstvo), v ktorom má každý svoju úlohu. Včely sa nebúria. Jednoducho vedia, čo je ich úloha. A skúsili by takú kráľovnú naštvať. Zničili by rod. A keď už vznikne nejaká tá vzbura, tak stará kráľovná si vychová novú kráľovnú a jedna z nich (tá stará) odíde z úľa. To sú tie nepopulárne včelie roje. Aj taký trúd, ktorý zdanlivo nič nerobí, má svoje úlohu v komunite úľa.
Včely nespia. To sa len tak hovorí, lebo potrebujú mať pokoj počas celej zimy. Ak by počuli hluk, začali by pracovať a vylietať z úľa. No a to by v zime nebolo moc príjemné. Dĺžka života takej včely robotnice je v lete len tri týždne. Nuž, naozaj plnohodnotný život v práci vedie ku krátkemu životu.
Takí včelári naučia človeka, že nemôžete robiť prudké pohyby. Čím prudší pohyb, tým väčšie nebezpečenstvo invázie včiel. A je to poučné. Pár dní sa nepohnete vôbec.
Včely a včelári majú niečo spoločné. A to sú letné rána. Keď ich vtedy pozorujete, naučíte sa žiť v tichosti, málovravnosti a v zhode so všetkým okolo. Neviem si predstaviť krajšiu noc, ako uprostred dvadsiatich úľov včiel a zaspávať v tichom šumení krídel. A necítiť pri tom strach. Z ničoho.
