Aj včera som dočítala knihu. Boli to vlastne iba staré listy dvoch priateľov. Dlho som nemohla túto knihu „prežuť“. Raz mi bola veľmi blízka, inokedy vzdialená. Po poslednom liste mi však zasadol smútok na dušu a chcela som pokračovať vo vnútornom dialógu s postavami. Ešte raz som začala čítať, hneď po skončení. Ale už to nebolo ono. To následné čítanie bolo ako spomienky na krásne chvíle. Veľa mi to pripomenulo, ale už sa stratilo to zanietenie prvého čítania.V rýchlosti hľadám vo svojej knižnici knihu, ktorá by ma opäť nadchla a dovolila by mi viesť vnútorný dialóg s postavami. Aj v knihách je niekedy ťažké nájsť „spriaznenú dušu“.A tak, kým nič nové nenájdem, budem sa snažiť žiť ako priateľka dvoch priateľov, ktorí si písali listy. A možno sme sa cez túto knihu stali skutočnými priateľmi. Ja poznám ich duše. A oni? Oni sa hádam modlia za ľudí, ktorí prečítali ich listy. Verím, že som v ich modlitbách a príhovoroch.
