Všetko vybavené.Teda – takmer všetko. Ešte som zabudla ísť do potravín.A tak zamierim hneď k prvému obchodu. Kontrolujemkošík – fajn, mám všetko. A tak spokojnevychádzam z obchodu.
Kelu...ešte banány!Obzriem sa a hneď vedľa, ako ja hovorím, zelovoc.Obzriem sa v tomto chrípkovom období, čo ešteokrem banánov, majú dobré. Zrazu sa mi rozšíriaoči. To hádam nie! V jednom regáliku vidímnápis Granátové jablká.
V hlave mi prebehlokadečo. Prvá nabehla spomienka na zbierku indickýchrozprávok. Kúpil si ju brat na výške. A jaako správne „základniarske“ dieťa som mu juzobrala a prečítala. Viem, že som sa vtedy častopýtala, prečo majú názov granátové.V mojom ponímaní bol granát zbraňa s jablkom mi no nesedel.
Ako druhé nabehlislová z Biblie. Vlastne len obrazy za stavby Šalamúnovhochrámu. A ešte z Veľpiesne. „ Tvoje lícasťa by krížalky granátového jablka za tvojímzávojom.“
Nuž a ako som takstála uprostred toho obchodu s mierne nahlúplymvýrazom, nemohla som odolať. Kúpila som ich.
Po obede sme v komuniteskúšali, ako sa tento skvost jedáva. Bolo to veľmimilé. Granátové jabĺčko má toľkojadierok, že sa s ním dá podeliť s veľkýmmnožstvom ľudí.
Pre toto jablko minezostali peniaze na obľúbený časopis. Tento týždeňzostanem chudobnejšia o informácie. Nevadí.Granátové jablko stálo za to.
