Moji rodičia bývajú na dedine. A preto keď prídu vnúčatá na prázdniny, tak sa dvor zaplní deťmi. A to nielen vnúčatami, ale aj deťmi zo susedných domov. Máme dosť veľký dvor a tak sa na ňom dajú hrať rôzne hry.
Samozrejme najobľúbenejšou hrou je futbal. Hrá sa po celom dvore. Brána je jedna bránka a druhou bránkou sú tehly. Stará Škodovka si pri tomto športe tiež vytrpí svoje, ale zatiaľ drží. Deckám sa veľmi ráta, keď hrá s nimi aj jeden dospelý. Nie preto, že je dobrý hráč, ale jednoducho, lebo majú pocit, že sú akýsi dôležitejší a ten dospelý sa stane tak trochu dieťaťom.
Okrem dvora a detí na dvote majú moji rodičia aj takú malú ZOO. Sliepky, kačiatka, psa a mačky. A tak si stará kačica vedie spokojne po dvore aj osemnásť malých žltých hrudiek, ktoré sa plancú cez trávu a vyzerajú ako malé púpavky.
Deti však v zápale hry jedno z týchto kačiatok zašliapnu. Pre deti tragédia, pre dospelých rozhorčenie. Gazda dvora však hovorí, že sa nič nestalo, že ešte je ďalších sedemnásť kačiatok, ktoré na dvore sú. Deti dávajú sľub, že budú pozornejšie na dvore. Nesmelo sa púšťajú do ďalšej hry.
Dostali lekciu zo zodpovednosti. A tiež aj dospelí. Tí sa naučili, že krik a upozorňovanie nič nepomôžu. Deti sa spokojne hrali. Teraz už omnoho ohľaduplnejšie voči všetkému, čo bolo na dvore. A to bolo to veľké, čo sa naučili a na čo nikdy nazabudnú.
