Keď svet ticho spomína

Spomínam si, že ako dieťa som mala rada novembrový čas. Sviečky v mojich rukách dávali možnosť ohňu, aby sa prejavil. S postupom rokov v tom bola už aj zodpovednosť.Modlitba za zomrelého, ktorého sme mali radi je potrebnejšia ako sviečka a veniec. Modlitba pomáha všetkým. Aj tým, čo sa ju modlíme nad hrobom, aj tým, čo sú v hrobe. Svojou silou nás priťahuje k podstatnému zmyslu života a vytvára spoločenstvo.Cintoríny voňajú čečinou, voskom a tichom. Tichom, ktoré hovorí spomienkami a Bohom. Takéto ticho prerušila moja, vtedy štvorročná neter. Po napomenutí sa chvíľku zamyslela, pozrela smerom k hrobu a povedala: „Prepáč.“Fakt! Prepáčte náš alibizmus. To, že prídeme iba raz za rok. Naučte nás nazerať na skutočný zmysel bytia.