Do školy ráno idem z kostola a tak v podstate mi tá cesta netrvá dlho. Horšie je to s cestou späť. Ešte cez zimu sa to dá. Vybehnem zo školy, je mi zima a tak bežím domov. Ale teraz je to hrôza.
Po prvé preto, lebo je pekne a ja sa obzerám po peknej prírode. Mám rada rozkvitnuté záhradky, kvitnúce stromy. A tak sa po nich pozerám, počúvam včielky. Teším sa z prírody v meste.
Druhá príčina sú ľudia. Tí totiž v tých záhradkách robia. Pozdravia, opýtajú sa niečo. Nuž, nechcem byť taká, tak sa aj ja pristavím. Porozprávame. Zväčša ohodnotíme záhradku, čo v nej rastie a čomu sa ešte nechce schádzať. Páčia sa mi tieto rozhovory. Vyzerajú akoby o ničom, ale pre dôchodcov, mamičky na materských dovolenkách majú veľký význam. Dám im kúsok zo svojho času.
Tretia príčina je najjednoduchšia. Z práce sa síce dobre odchádza, ale po celom dni sú aj tie nohy nejaké ťažšie.
A tak som si urobila štatistiku. Kým primerná cesta do práce mi trvá 7 minút, cesta z práce mi trvá 35 minút. A tak keď prídu vaša ratolesti neskoro domov zo školy, veľmi ich za to nehrešte. Možno majú tie isté dôvody ako ja.
