Chodili mi hlavou rôzne odpovede:
- chudobný je ten, kto nemá peniaze
- chudobný je ten, kto nemá vysoké IQ
- chudobný je ten, kto si nemôže dovoliť ísť ráno do práce
- chudobný je ten, kto si nemôže pripraviť chutné raňajky, alebo nie?
A zrazu bolo všetko inak. Chudobný je niekto iný. Chudobný je ten, kto má srdce z kameňa. Chudobný je ten, kto sa zabudol ráno pozrieť vedľa seba a neuvedomil si, že je strašne bohatý, keď sa môže usmiať. Chudobný je ten, kto nedokáže pomôcť. Chudobný je ten, kto nechce pomôcť a bojí sa o seba. Chudobný je ten, kto nedokáže povedať milé slovo, kto sa nedokáže pohrať s dieťaťom. Ten, kto vidí vlastnú vážnosť a nie je schopný podať ruku.
A tak mi vznikali paradoxy života - chorý a bohatý na lásku, a zdravý a chudobný na duchu. Bezdomovec - bohatý na priateľstvá, luxusne oblečený muž chudobný na vzťahy, a iné.
Chudoba cti netratí. Vraveli i starí rodičia. A mali pravdu. Chudoba je len prezlečená štedrosť ducha.
