Môj obľúbený svätec

Ak si niekto vyberie za vzor človeka z prelomu 16. a 17. storočia, musí o ňom asi veľa vedieť. Mňa priviedli k Vincentovi Dumasovi Traja mušketieri.Totiž, Vincent je Francúz a tak ako D´Artagnan, aj Gaskonec. Prišiel do Paríža, aby študoval a aby zarábal. Hanbil sa za svoj chudobný pôvod (čo ho v starobe zožieralo). Asi ani sám nevedel ako, ale stal sa kráľovským almužníkom. V mene kráľovnej Margot (prvej manželky Henricha IV.) rozdával chudobným nemocniciam hojné almužny od tejto extravagantnej dámy. Mal dosť času na štúdium, tak študoval. Život na dvore mu však nevyhovoval. Omnoho viac si všímal chudobných, galejníkov, väzňov a neštudovaných kňazov. Toto všetko videl a začal konať – zakladal charitatívne bratstvá (dnešná charita je vlastne jeho vynález), sirotince v Paríži, stal sa misijným kazateľom pre vidiečanov, duchovným správcom galejí, spovedníkom rehoľných sestier, založil Misijnú spoločnosť (známu pod názvom Lazaristi), spolu s Lujzou de Marillac založil spoločenstvo Dcér kresťanskej lásky (Vincentky). Popri týchto činnostiach navštevoval kráľovský dvor. Bol pri smrti kráľa Ľudovíta XIII.Napriek všetkému zostal jednoduchým človekom. Chodil v ošúchanom plášti a denne si na večeru varil polentu (kukuričnú kašu). O viac ako 300 rokov predbehol svoju dobu. Myslením i konaním. Bol milovaný i nenávidený. Napriek všetkému zostal obyčajným dedinským farárom, ktorého všetci oslovovali pán Vincent.A nejak tak ho oslovujem aj ja, keď mu denne poviem: „Vincent, počúvaj, mohol by si mi pomôcť!“