Keby som dnes dostal otázku v nejakom interview: "Čo patrí medzi vaše obľúbené činnosti?" Asi by som odpovedal, že všimnúť si mosty. V každom meste, do ktorého prídem, si pozorne všimnem mosty. Už od malička si pamätám na cestu do škôlky okolo pozostatkov starého mosta. Potom dlho, dlho nič. Až raz som stretol jedného človeka, ktorý obdivoval železnicu a všetko, čo s tým súvisí. Medziiným aj železničné mosty. Pozeral som na neho ako dokáže zanietene hovoriť o železnici a pozeral som aj na kusy železa, z ktorých stáli rôzne železničné mosty. Odvtedy si všimnem každý most. A musím priznať, že objavujem čoraz viac ich krásu. Niektoré sú priam skôsty toho, čo človek dokáže, aby vytvoril spojenie medzi dvoma brehmi.
Medzi dvoma brehmi, ktoré sú od seba veľmi vzdialené. Medzi brehmi, medzi ktorými je množstvo dravej, či hlbokej vody, alebo hlboká priepasť. Medzi brehmi, na ktorých je úplne iný svet. Medzi brehmi, ktoré sú rozdelené a nepredstavujú žiadnu jednotu. Medzi týmito brehmi nájdeme jednoduchý povrazový most, ako aj mohutný železobetónový. Most, ktorý hovorí o histórii ako aj most, ktorý je zo súčasnoti. Mosty, ktoré tvoria dominantu i mosty, ktoré po ktorých prejdeme bez povšimnutia. Všetky majú však spoločnú jednu vlastnosť. Spájajú. Vytvorili ich ľudia z dreva, železa, betónu... len aby spojili dva protiľahnlé brehy. Dali si tú námahu, aby napomohli jednote medzi dvoma rozličnými skutočnosťami. A tak pri pohľade na most myslím na ľudí, na ich schopnosť vytvoriť úžasné veci, na ich schopnosť budovať mosty. Mosty medzi nepriateľmi, či rozhádanými priateľmi. Mosty medzi sklamanými a nádejou. Mosty medzi tými, ktorí nenávidia a ubližujú a tými, ktorí trpia a obetujú. Mosty, ktoré spoja na prvý pohľad nespojiteľné - odlišnosť ľudských osôb a ich pohľad na svet. Možno na to aby, som vytvoril most, naozaj nepotrebujem drevo a železobetón.Možno treba začať od pohľadu na ten druhý breh.
