Pre mňa to nebol až taký fenomén. Už dávno som vypozorovala, že deti a mladých ľudí to ťahá k starcom. Pojmom „starec“ sa v prvotnom kresťanstve označoval muž, ktorý nemusel byť starý vekom, ale mal veľa životnej skúsenosti a vedel ju odovzdať iným.Môžeme vidieť, že deti sa tešia na starých rodičov. Tešia sa na príbehy, ktoré im budú rozprávať. Mladé sestry počúvajú pri nohách starých sestier a nechajú sa vtiahnuť do života spred štyridsiatich rokov.Touto charizmou nie je vek, ktorý poúča, ale vernosť, ktorá vytrvala. Vernosť pravde aj cez prekážky, ktoré život prináša.Je mi tak trochu ľúto generácie, ktorá rastie. Bude mať ešte čo počúvať? Bude ešte počuť o fascinujúcej pravde, ktorej je potrebné priniesť obeť, aby vytrvala?Dúfam, že áno. S radosťou pozerám na mladé (začínajúce) sestry v rehoľnom živote. S láskou pozerám na vznikajúce manželstvá ešte stále sa majú od koho učiť. Ešte stále môžu mať pred očami vernosť.
