Hádky sú podstatnou zložkou nášho života. Niežeby som bola zástancom uhádaných ľudí alebo ich dokonca v tom podporovala. Páči sa mi však, ak sa narušia staré štruktúry myslenia. Možno práve hádkou či nemiestnou kritikou. Vtedy je totiž človek povinný rozmýšľať. A to je fajn. Človek, keď rozmýšľa, tak rastie. Stáva sa z neho plnohodnotný človek, ktorý dozrieva vo svojich názoroch a vie si obhájiť svoj názor. Teraz už nie hádkou, ale konštruktívnou polemikou.
Milujem konštruktívne polemiky. Ľudia len tak rozprávajú, všetci vyjadria svoj názor, ale nikoho nepresviedčajú, len objasňujú svoj pohľad na vec. Pri takomto rozhovore sa človek veľa dozvie a veľa naučí. Aby však dorástol na túto úroveň, musí sa vedieť pohádať. Často aj sám so sebou a verbalizovať si vlastné postoje, klady a zápory daného predmetu hádky.
A tak si prajem veľa hádok, aby som dokázala rásť a nebála sa vychádzať zo svojej myšlienkovej ulity.
