A tak som sa v živote naučila, že človek vo svojej slobode môže všetko, ale tiež je pravda, čo povedal sv. Pavol, že nie všetko osoží. Sloboda ma naučila dívať sa na veci z nadhľadu a odobrala mi chuť do posudzovania.
Ale aj tak sa niekedy neubránim tomu, aby som nad niektorým počínaním iných ľudí nepokrútila s hlavou. Napríklad: Hovoríme, že máme slobodu prejavu. To platí pre celú spoločnosť. Ak však niekto povie svoju skutočnú mienku, tak hneď začne kameňovanie. Alebo vec, ktorú mám odskúšanú na sebe – rehoľná sestra začne blogovať a strhne sa búrka: Prečo bloguje? Čo chce povedať? Prečo sa katolíci všade hrnú? Nemali by jej predstavení to zakázať?
Takýmto otázkam nedokážem odpovedať. Nedokážem odpovedať ani závisti a nenávisti. Dokonca nedokážem ani ovplyvniť diskusie, ktoré sa za článkom strhnú. Nedokážem povedať, aby moje články čítali iba katolíci (bolo by to smiešne), nedokážem zakázať neveriacim, aby sa nevyjadrovali (to by bolo hlúpe).
Viem, že niektoré veci neovplyvním. To, čo môžem ovplyvniť je pokoj, s ktorým píšem a túžba pomodliť sa za každého, kto článok číta. A ešte sa nesmierne teším. Napriek všetkému sa teším zo slobody všetkých ľudí.
