Z tvojho detstva si pamätám kadečo. Ale to nie je dôležité. U mňa si stále zapísaná pod menom Baboka a hoci si už sama dospelá a na verejnosti toto oslovenie nepoužívam, v mojom srdci si tak stále nazvaná.
Tento rok si začala študovať v zahraničí. Sama vieš, že vaši nemajú na to, aby si tam mohla byť. Videla som ako sa rozhodujú a ty zatínaš zuby. Chcela si ísť študovať do cudziny. Možno sme všetci čakali, že to po pár týždňoch vzdáš a prídeš domov. Nešlo totiž iba o štúdium.
Skôr ako ideš do školy, musíš pracovať, aby si mala na ubytovanie a po škole ideš opäť do práce, aby si mohla aj niečo zjesť. Dosť tvrdý režim dňa. Pár hodín spánku a všetko sa opakuje.
Prežila si prvé sviatky mimo domu. A bolo ti iste smutno, tak ako aj nám doma. Ale zvládla si to. Tak čo mám robiť? Len ťa obdivovať, ako to všetko hrdinsky zvládaš a bojuješ sama so sebou i so svetom, ktorý ti je cudzí. A ešte sa teším z jednej veci. Že to, čo si sa doma naučila, žiješ aj vo svete. Si fakt perfektná!
Tvoja teta ;)
PS: Však vieš, že sa nikdy neoslovujeme teta a neter.
