Prepáč mi

Potom sme sedeli u vás v obývačke. Všetci boli milí a zlatí. Tešila som sa, že máš doma také milujúce zázemie. Keď žiješ v cudzine jednoducho potrebuješ, aby korene boli zdravé.A zrazu to prišlo. Taký tichý konflikt. Nik nekričal, nik sa nevyhrážal. Každý povedal svoj osobný názor a sa som miesto slov začala vnímať oči. Tie oči tvojej sestry ti nežne fandili a hoci tam nabehli aj slzy, v tichu ťa podporovali.Vedela som ako ťa to všetko bolí a nemohla som k tomu nič povedať. Nemala som kompetenciu. Videla som len ako utekáš do spomienok a obhrýzaš si nechty. Začala som zbytočne rozprávať. Zabudla som ti povedať, že ťa chápem, že viem čo prežívaš. Prepáč mi, že som nepovedala nič, len trápne „netráp sa.“Teraz si opäť preč a ja netuším kedy sa opäť stretneme. Od toho dňa však bývaš v mojej izbe častejšie. Viac, omnoho viac sa modlím, aby si všetko ťažké dokázal zvládnuť. Keď si spomeniem na oči tvojej sestry, viem, že cez všetko zlé je niekto, kto ťa bude stále podporovať a chrániť tvoje srdce.