Určite to poznáte. Chcete nejakú vec, veľmi po nej túžite. A keď ju máte, zistíte, že to nie je to "pravé orechové" čo ste práve chceli. Neviete, či sa máte opäť pustiť do nového hľadania vytúženej veci, alebo či to máte nechať tak.
Niekedy túžite po stretnutí s človekom. Možno pozeráte hokej a vravíte si, že by bolo pekné tohto človeka len tak stretnúť, ísť s ním na kávu a porozprávať sa o živote. Topom vás zarazí, že je to vlastne jednoduché a vaši priatelia to aj urobili, kým ste vy pozerali na ten hlúpy televízor.
Mám chuť si zaspievať Žbirkovu pieseň: "Sedím doma, je mi smutno..." Asi je to často o tom, že človek sníva a iní konajú. Nuž, zaraďme sa do skupiny. Snívajúci - konajúci. A tak dnes keď pôjdem do obchodu, kúpim si prvú vec, čo mi padne do oka a nedám si nikomu vyvravieť, že je to hlúposť a nepotrebná, zastaralá vec. Jednoducho, pre mňa bude mať cenu, lebo som sa pre ňu rozhodla. A keď stretnem známu osobnosť, tak jej podám ruku a usmejem sa. Možno ma zvezie svojím autom na najbližšiu ulicu. A ja sa budem tíško usmievať, že sa mi splnil tajný sen...
