Existuje veľa slov. Sú jednoduché, detské, milé, vážne, žartovné, odborné atď. Toto všetko patrí k lexikológii jazyka. Náuka o jazyku a reči však nič nehovorí o výpovednej hodnote toho ktorého slova. Odborné knihy o jazyku mlčia o hodnote slov, opisujú len ich význam.
Sú slová, ktoré dokážu zraniť. Niekto si ich vypočuje a je zronený. Slová, tie jednoduché zvuky, dokážu zabiť, zraniť, zničiť človeka. Dokážu ho pripraviť o vieru, o sny, o dobré meno, o česť. Takéto slová sa vrývajú hlboko do pamäte a dlho v nej zostávajú, lebo bolia. Takéto slová prinášajú do života cynizmus a osamotenie. Smútok, ktorý pramení z ubolenej duše je najväčším dôkazom bôľu a utrpenia, ktorý zanechali slová. Po takýchto ubolených slovách, však musia prísť na rad aj slová odpustenia. Odpusť, prepáč, zabudni, nehnevaj sa sú slová, ktoré patria do slovníka každého človeka. Poukazujú na silu ľudskej osobnosti, ktorá dokáže slovom zmierniť bolesť.
Ďalšou skupinou slov sú slová, ktoré nikto nepočul. Sú to slová, ktoré sa nikdy nepovedali. Nevypovedané, nedopovedané, nedokončené. Niečo, čo bolo potrebné povedať, čo bolo potrebné dať slovom najavo druhému človeku a neuskutočnilo sa to. Často vzniká z nedopovedaných viet zbytočné domýšľanie, falošné nádeje. Je to určitý druh zamlčania pravdy. Alebo skôr, nepovedania pravdy.
Sú slová, ktoré zasahujú iných ľudí svojou hĺbkou. Sú hlboké preto, lebo vyvierajú z hĺbky ľudskej duše a privádzajú k späť k hlbinám duše. Nemerajú sa hĺbkovými vrtmi, ale zásahom myšlienky, zretím a prinášaním ovocia. Hlboké slová sa merajú skutkami, ktoré jediné sú meradlom skutočnej vyzretosti slov. Opakom hlbokých slov, sú slová plytké, povrchné. Slová bez prameňa, ktoré nič nesledujú, len praskajú medzi ľuďmi ako mydlové bubliny a neprinášajú nič. Sú bezvýznamné svojou prchavosťou a bezcennosťou. Sú zbytočným balastom, ktorý skôr otravuje a znepríjemňuje život.
Negatíva plytkých slov však vyrovnávajú slová povzbudivé a plné humoru. Ak sa hovorí, že humor je korením života, tak to platí aj medzi slovami. Humorné slová povedané v pravý čas sú tou správnou prísadou do polievky hovoreného slova. Prinášajú pravé občerstvenie a odľahčenie pre každodenný jednotvárny život. Človek denne počuje veľa slov. Mnohé hneď zabudne, inými sa cíti oslovený. Každé ľudské slovo, ktoré bolo povedané s láskou však zostáva v srdci človeka ako potecha a vzpruha do ďalších dní, možno do ďalších rokov života. Možno toto slovo bolo skúsenosťou predchádzajúcej generácie, možno posledné slová zomierajúceho človeka, možno človeka, ktorý odišiel na dlhú dobu. Stávajú sa dôležitou súčasťou žitých dní ako drahá spomienka.
Nielen ľudské slová majú svoju hodnotu. Najväčšou hodnotou je určite Božie Slovo. Boh sa prihovára človeku. Telo potrebuje totiž fyzický pokrm, ale duša potrebuje inú obživu. Touto obživou je Božie Slovo. Už evanjeliá nám hovoria: A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. Ježiš Kristus, vtelené Božie Slovo prichádza medzi nás ako brat, aby nás naučil správne používať slová. Ježiš nebol gramatikom, ktorý dbá na čistotu spisovného jazyka. Veď on sám hovoril aramejským dialektom. Ježiš nám prišiel poučiť o pravom význame slova, keď hovorí: Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst. Ježiš nechce slovom nasýtiť telo, ale chce nasýtiť ľudské srdce, ktoré je hladné po pravde a po láske. O tomto nám hovorí aj rímsky stotník, ktorý Ježišovi hovorí: Pane, povedz iba slovo a sluha mi ozdravie. (Do liturgie sa miesto slova sluha prebralo slovo duša.)
Božie slovo však nestráca na účinku Ježišovým nanebovstúpením. Práve naopak. Začína pôsobiť omnoho živšie a ucelenejšie. Už nemá svoju hodnotu len v Starom zákone, ale pridalo sa učenie aj Nového zákona. Biblia sa stáva pokrmom pre ľudské srdcia. Jedna populárna pieseň spieva o Biblii: Povedz, mama, kto to písal. Ten nás musel dobre poznať, život žiť snáď tisíckrát... Táto skúsenosť s Božím slovom poukazuje na univerzalitu Božieho slova, na neustálu mladosť, živosť a platnosť, ktorá sa premieta do mnohých generácií a mnohých kultúr. Toto posolstvo je prijateľné v džungli ale aj v dome miliardára. Má svojich zástancov i odporcov. Prináša pravdu o človeku, o jeho poslaní a význame jeho života. Boh sa prihovára srdcu človeka ako blízkemu priateľovi, ktorému ukladá do najhlbších záhybov duše vlastnú múdrosť ako zrnká prachu. Boh sa delí so svojou múdrosťou s človekom ako vysokoškolský pedagóg so svojím študentom.
Slovo ako také má svoj význam. Či už je to slovo Božie alebo slovo ľudské. Má svoju hodnotu. A tou hodnotou je láska v srdci, ktorá prináša svoje ovocie. Správnemu využitiu slova sa človek učí celý život. Od dieťaťa až po dospelého človeka. Bolo by krásne, keby ľudia vedeli používať iba slová, ktorá sú vzpruhou a potechou pre tých druhých.
