Taký obyčajný deň

Za posledný mesiac som navštívila jednu mladú rodinu. Veľmi som sa na nich povzbudila. Nepotrebujú rozprávať o obete, jednoducho žijú obetu. Vedia jeden pre druhého zrieknuť sa rôznych drobností.Za posledný mesiac som spoznala, že príslovie "V núdzi poznáš priateľa" je až veľmi skutočné. Po osočovaní, ktoré padlo na moju hlavu som sa dokázala usmiať. Boh je veľký, dáva svietiť slnku aj na zlých aj na dobrých. Prečo by som sa tak nemala chovať aj ja? Toto ma naučila Božia škola.Za posledný mesiac som spoznala, že ľudia, ktorí zdanlivo zabudnú, objavia sa v živote a pretnú ho tak poznateľne, že pred tým nemožno zatvoriť oči. Boh sa ukazuje tam, kde je to potrebné a ako je to potrebné. A používa na to svojich ľudí.A tak sa teším zo všetkého. Z priateľstiev, aj z osočovania. Z radosti, aj smútku. Pripadám si tak trošku ako Jób. Hm...niekedy je ťažké napodobňovať Boha práve v jeho veľkodušnosti a odpúštaní, v zriekaní sa vlastných plánov. Ale viem, že sa môžem tešiť na čokoľvek z Božej ruky.