Tisíc všedných dní...

Všedný je asi od slova šedý, sivý, priemerný. Niečo, čo tu už bolo a stále sa to opakuje. Takých dní je v živote človeka určite viac ako tých výnimočných. Raz ma jeden môj známy prekvapil otázkou, že čo pekné som v tento deň zažila. Kedže to bol taký bežný rutinný deň, tak som ani nevedela, čo mu mám povedať. A tak som začala hovoriť asi to, čo čakal – zobudila som sa (všedné), bola som s deťmi (všedné), modlila som sa (všedné), jedla som (všedné). Všetko bolo také každodenné. Potom som si spomenula, že v tento deň som počula vtip, na ktorom som sa dobre zasmiala. Môj deň už nebol všedný. Bola v ňom iskierka neobyčajnosti. Dnes denne hľadám vo svojom živote i v živote ľudí okolo seba iskričku výnimočnosti. A vždy sa mi ju podarí nájsť. Tisíc všedných dní sa zmenilo na tisíc krásnych maličkostí. Oplatí sa hľadať. Veď taká iskierka vo všednom živote je ako hviezda na oblohe. Síce malá ale potrebná.