Na západe slnka nie je nič zvláštne. Tak ako ani na tejto fotografii. Možno len zadná strana. Na nej je totiž nápis. Život bez problémov je ako západ slnka bez oblakov...
Keď som túto fotografiu dostala, zdal sa mi zvláštny nápis na jej zadnej strane. Ak som ho chcela mať stále na očiach, musela som fotku vložiť do knihy, ktorú denne používam. A tak som zvolila breviár. Teraz hľadím každý deň na západ slnka a na vetu na zadnej strane a musím povedať, že každý deň mi má čo povedať.
V prvom rade mi pripomenie Malého princa, toho od Exupéryho. Keď mu bolo smutno, tak si posúval stoličku, aby videl mnohokrát zapadať slnko. Človek je tak prirodzene melancholický pri západe slnka a asi aj viac rozmýšľa o konci. Koniec života, koniec dňa, koniec priateľstva, koniec pobytu.
Ďalej mi táto fotografia pripomenie vetu zo Svätého písma: Nech slnko nezapadá nad vaším hnevom. A tak si snažím denne urovnať všetky vzťahy, ktoré sú nejakým spôsobom narušené. A vždy je čo naprávať.
Táto fotka mi pripomenie aj vetu jedného psychológa, ktorý povedal, že takáto fotografia hovorí aj o povahe človeka, ktorý na ňu pozerá. Ak je smutný, tak povie, že je to západ slnka. Ak je optimista, tak povie, že je to východ slnka. Na záver dňa bývam podľa tohto tvrdenia zväčša pesimistom.
A potom si pripomeniem, že život bez ťažkostí by bol asi fakt krásny, ale niečo by tomu chýbalo. Bolo by to čosi nasladlé a mdlé, rýchlo by sa zunoval. Problém je korením, vzácnou chvíľou, ktorá sa zdá, že nepatrí k životu, ale bez nej by to nebolo ono.
Život bez problémov je ako západ slnka bez oblakov...
